Dobrý deň prajem,
Prihováram sa Vám s prvou
kapitolou elektronickej knihy o kúpe a predaji nehnuteľností. Pre
Všetkých, širokú verejnosť, aj pre maklérov skúsených aj začínajúcich. Vravím
predaj a kúpa, venovať sa budem aj nejakým prenájmom, avšak skôr okrajovo.
Ja som zástancom niekoľkých
jednoduchých metód a mojich filozofických postojov na život ako taký.
Mnohé moje heslá budem opakovať viackrát aby sa Vám dostali pod kožu, tak ako
mne. Máte výhodu, oproti mne, kde sa toto dialo presne v opačnom poradí.
Jedna z mojich zásadných
myšlienok je, kvôli ktorej si dovolím tvrdiť že sa mi veľmi darí je to že vždy
si vravím: Ak sa zrealizuje nejaký obchod, kde teraz vravíme aj
o trilaterálnom obchodnom vzťahu, uplatniteľné je to samozrejme aj pri
bilaterálnom obchodnom vzťahu, aby všetky strany boli spokojné. Aby sme sa
všetci opäť radi stretli či už pri ďalšom obchode alebo pri akejkoľvek inej
príležitosti, či už náhodnej alebo plánovanej, aj čiste súkromnej.
S tým priamo súvisí ďalšia
moja veľmi jednoduchá myšlienka: Každý spokojný zákazník Vám časom prinesie
ďalších troch. Avšak nespokojný zákazník Vám desiatich odhovorí. Každý totiž má
svojich kolegov, kamarátov, rodinu a ďalší okruh aj náhodných známych
s ktorými sa môže práve stretnúť referenčne.
A tieto skutočnosti platia
obojsmerne. Aj pre makléra, ktorého zárobkovou činnosťou je predávať
nehnuteľnosti. Avšak veľmi to platí aj priamo pre majiteľa, ktorý predáva tú –
ktorú nehnuteľnosť. V každom obchode platí, že v prvom rade predávame
seba. Prečo sa niektorým ľuďom darí, či predávajú poistky, perá, autá,
hypotéky, odevy, nehnuteľnosti a iným nie. Tým, ktorým sa nedarí striedajú
produkt a vravia: „to čo predávam, nie je dobré“, keby som mal za chrbtom
kvalitný produkt, bol by som úspešný. Pozná tam človeka, kamaráta, ktorému sa
veľmi darí, všetko predá každému a hneď. Tak je nabudení, prepracuje sa
tam a... nič... zostane tam kde bol. A hľadá opäť chybu inde, nie
u seba. „Ten produkt je už zlý. Už je presýtený trh. Keby som prišiel skôr
toto predávať, to by sa mi super darilo.“
Preto napríklad mojou ďalšou
veľmi dôležitou myšlienkou je byť v prvom rade človekom až potom
obchodníkom. Keď som mal svojho času veľa kolegov, viac ako sto, sedeli sme
v open space kancelárií, často som ich pozoroval ich štýl práce a porovnával.
Hoci viac oni porovnávali mňa so sebou. Tí ktorým sa ako tak darilo, chodili do
práce o 07.00 a podobne. Ja som prišiel tak okolo 09.00, niekedy aj
neskôr. Tí kolegovia odchádzali o piatej, šiestej, siedmej večer. Ja som
sa koľkokrát vybral o 14:00 už domov. Keď Tí kolegovia „zúrivo“
telefonovali, nedajbože ich osloviť, vyrušiť.
Budem citovať niekoľkých
z nich. „Počuj, Ty si stále len chodíš po kávičkách kade – tade
a darí sa Ti, ako to robíš...?“ Jeden kolega, s ktorým sa stretávam
dodnes, hoci sa už venuje niečomu úplne inému, niekoľkokrát povedal: „Ty si
taký rozsievač dobrej nálady.“
A asi najmarkantnejšie ma
charakterizovala jedna príhoda. Mladý kolega, ktorý ku nám prišiel hneď po
maturite a ktorého som zaúčal a stali sme sa dobrými priateľmi po
roku od nás odišiel a šiel radšej do banky, kde urobil veľmi dobrú
kariéru. Stále a dlho sme spolupracovali, navyše jeho kancelária
a naša bola vzdialená od seba iba pol kilometra v pešej zóne. Tak sme
sa často stretávali na obede, najčastejšie na Hviezdoslavovom námestí
v McDonalde. Raz sme tak sedeli na terase vonku, Slnko krásne svietilo, on
jedol svoj hamburger, ja som si pochutnával na zmrzline. Sedeli sme na kraji,
okolo šla mladá slečna a zastavila sa pri mojom kamarátovi. Bola to jeho
kolegyňa, obišla zábradlie a prisadla si ku nám. Asi päť minút len ticho
pri nás sedela, keďže sme mali rozdebatovanú nejakú tému. Keď sa na chvíľku
prerušila konverzácia, ona sa pozrela na mňa, naklonila hlavu a spýtala sa
ma: „Ty si ten Milanov kolega, čo sa furt fláka...?“